Transakčná daň opäť sklamala, štát podľa odborníčky príde o stovky miliónov eur
Slovenský štát si opäť musí priznať, že príjmy z transakčnej dane sú ďaleko od pôvodných očakávaní. Kým pôvodne sa počítalo s tým, že tento nový odvod prinesie do rozpočtu vyše 575 miliónov eur, v lete ministerstvo financií znížilo očakávania na 420 miliónov. Ani táto suma sa však nenapĺňa.
Podľa údajov o priebežnom plnení rozpočtu priniesla transakčná daň od apríla do júla len 168 miliónov eur, čo by pri prepočte na celý rok znamenalo 378 miliónov eur. Ide tak o tretinu menej než bol pôvodný plán a o desiatky miliónov pod zníženým odhadom ministerstva financií.
Daňová odborníčka Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton upozorňuje, že problém nie je len vo výpadku samotnej dane, ale aj v jej vplyve na celú ekonomiku. „Transakčná daň je nastavená tak, že vyslovene povzbudzuje k nepriznávaniu ďalších daní kvôli presunu do hotovosti. Štát na transakčnej dani nielen nevyberie, čo chcel, ale táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH,“ zdôrazňuje Hallová. Tento efekt podľa nej umocňuje fakt, že Slovensko má druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v EÚ a vysokú daň z príjmu pre veľké firmy, čo v kombinácii s transakčnou daňou ešte viac brzdí hospodársku aktivitu.
Slová Hallovej potvrdzujú aj analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorí už v júni avizovali, že daňovo-odvodové príjmy štátu budú v porovnaní s rozpočtom nižšie až o 933 miliónov eur. Dôsledky sú viditeľné aj v investíciách: kým ešte v roku 2023 prilákalo Slovensko 484 investícií v hodnote takmer 4 miliardy eur, o rok neskôr to bolo už len 28 projektov za 1,7 miliardy. Tento rok by podľa odhadov prílev priamych zahraničných investícií nemal prekročiť 500 miliónov eur.
Transakčná daň je podľa Hallovej zároveň v európskom priestore raritou. Zavedenú ju má iba Maďarsko, no v inom nastavení. Na Slovensku sa problém prejavuje najmä v rozdielnom daňovom zaťažení hotovostných a bezhotovostných transakcií. Bezhotovostné prevody podliehajú dani 0,4 %, resp. maximálne 40 eur, kým hotovostné platby ostávajú bez zaťaženia. Tento rozdiel podľa Hallovej tlačí firmy k väčšiemu využívaniu hotovosti, pričom časť operácií sa dostáva mimo účtovníctva. „Dlhoročná prax po celom svete potvrdzuje, že hotovostné operácie vždy motivujú firmy smerovať časť operácií kompletne mimo účtovníctva. Štát by sa mal snažiť daňový systém zjednodušiť a nastaviť tak, aby motivoval firmy platiť dane a nie sa im vyhýbať. Súčasné nastavenie funguje presne opačne,“ hovorí Hallová.
Výsledkom je, že podnikateľské prostredie sa ďalej zhoršuje a firmy reagujú optimalizáciou namiesto rastu či investícií. Slovensko tak riskuje nielen výpadky v rozpočte, ale aj dlhodobé straty v konkurencieschopnosti, čo môže mať negatívne dôsledky na celú ekonomiku aj životnú úroveň obyvateľov.
(SITA,br)
Odporúčané články
Vláda spúšťa vyplácanie skutočného 13. dôchodku za rok 2025. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR potvrdilo, že seniori dostanú dávku ešte pred Vianocami. Podľa ministra Erika Tomáša sa vyplácanie začalo dnes, 2. decembra, a potrvá do 19. decembra.
Zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) v gastrosektore neprinieslo očakávaný efekt. Ceny v reštauráciách a stravovacích zariadeniach, naopak, pokračovali v raste a dokonca prekonali tempo celkovej inflácie. Analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) upozorňujú, že zníženie DPH, ktoré malo spotrebiteľom priniesť lacnejšie jedlo, sa do konečných cien vôbec nepremietlo.
Cestujúci, ktorí utrpeli zranenia pri nedávnych železničných nehodách pri Jablonove nad Turňou a Pezinku, dostanú od štátu mimoriadne odškodnenie vo výške až 20-tisíc eur. Odškodnených má byť viac ako 260 zranených cestujúcich, z nich 13 ťažko zranených má mať nárok na najvyššiu sumu. Vyplýva to z návrhu ministra dopravy na odškodnenie poškodených pri železničných dopravných nehodách, ktorý na stredajšom rokovaní schválila vláda s pripomienkami.
