Transakčná daň opäť sklamala, štát podľa odborníčky príde o stovky miliónov eur
Slovenský štát si opäť musí priznať, že príjmy z transakčnej dane sú ďaleko od pôvodných očakávaní. Kým pôvodne sa počítalo s tým, že tento nový odvod prinesie do rozpočtu vyše 575 miliónov eur, v lete ministerstvo financií znížilo očakávania na 420 miliónov. Ani táto suma sa však nenapĺňa.
Podľa údajov o priebežnom plnení rozpočtu priniesla transakčná daň od apríla do júla len 168 miliónov eur, čo by pri prepočte na celý rok znamenalo 378 miliónov eur. Ide tak o tretinu menej než bol pôvodný plán a o desiatky miliónov pod zníženým odhadom ministerstva financií.
Daňová odborníčka Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton upozorňuje, že problém nie je len vo výpadku samotnej dane, ale aj v jej vplyve na celú ekonomiku. „Transakčná daň je nastavená tak, že vyslovene povzbudzuje k nepriznávaniu ďalších daní kvôli presunu do hotovosti. Štát na transakčnej dani nielen nevyberie, čo chcel, ale táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH,“ zdôrazňuje Hallová. Tento efekt podľa nej umocňuje fakt, že Slovensko má druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v EÚ a vysokú daň z príjmu pre veľké firmy, čo v kombinácii s transakčnou daňou ešte viac brzdí hospodársku aktivitu.
Slová Hallovej potvrdzujú aj analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorí už v júni avizovali, že daňovo-odvodové príjmy štátu budú v porovnaní s rozpočtom nižšie až o 933 miliónov eur. Dôsledky sú viditeľné aj v investíciách: kým ešte v roku 2023 prilákalo Slovensko 484 investícií v hodnote takmer 4 miliardy eur, o rok neskôr to bolo už len 28 projektov za 1,7 miliardy. Tento rok by podľa odhadov prílev priamych zahraničných investícií nemal prekročiť 500 miliónov eur.
Transakčná daň je podľa Hallovej zároveň v európskom priestore raritou. Zavedenú ju má iba Maďarsko, no v inom nastavení. Na Slovensku sa problém prejavuje najmä v rozdielnom daňovom zaťažení hotovostných a bezhotovostných transakcií. Bezhotovostné prevody podliehajú dani 0,4 %, resp. maximálne 40 eur, kým hotovostné platby ostávajú bez zaťaženia. Tento rozdiel podľa Hallovej tlačí firmy k väčšiemu využívaniu hotovosti, pričom časť operácií sa dostáva mimo účtovníctva. „Dlhoročná prax po celom svete potvrdzuje, že hotovostné operácie vždy motivujú firmy smerovať časť operácií kompletne mimo účtovníctva. Štát by sa mal snažiť daňový systém zjednodušiť a nastaviť tak, aby motivoval firmy platiť dane a nie sa im vyhýbať. Súčasné nastavenie funguje presne opačne,“ hovorí Hallová.
Výsledkom je, že podnikateľské prostredie sa ďalej zhoršuje a firmy reagujú optimalizáciou namiesto rastu či investícií. Slovensko tak riskuje nielen výpadky v rozpočte, ale aj dlhodobé straty v konkurencieschopnosti, čo môže mať negatívne dôsledky na celú ekonomiku aj životnú úroveň obyvateľov.
(SITA,br)
Odporúčané články
Cestujúci v rýchliku Ex 502 Kriváň na trase z Košíc do Bratislavy zažili v stredu 31. decembra neobvyklú situáciu. V jednom z vozňov sa počas jazdy nachádzalo väčšie množstvo snehu, ktorým bol pokrytý takmer celý nástupný priestor.
Už takmer polovici osôb, ktoré sa zranili pri ceste vo vlakoch, ktoré sa zrazili v roku 2025 pri Jablonove nad Turňou v okrese Rožňava a neskôr pri Pezinku má vyplatené odškodné. Ako informovala v tejto súvislosti Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), o odškodnom bolo rozhodnuté na zasadnutí vlády a vypláca sa nad rámec štandardného, zákonného odškodnenia dopravcu.
V piatok 9. januára 2026 sa vo vlakoch na trase Bratislava – Košice a späť uskutoční preventívna a informačná kampaň Ligy proti rakovine zameraná na prevenciu onkologických ochorení.
