V Nemocnici Košice-Šaca denne vyperú tonu bielizne
Nemocnica AGEL Košice-Šaca si ako jedna z mála nemocníc sama perie nemocničnú bielizeň. O celý servis sa starajú trinásti zamestnanci nemocnice.
V práčovni, ktorá sa nachádza priamo v areáli nemocnice, zabezpečujú pranie kompletnej zdravotníckej bielizne, bielizne pacientov, zamestnancov vrátane kuchynskej.
Aby zamestnanci zvládli tento nápor, majú k dispozícii dve veľkokapacitné prekladacie práčky na 120 kilogramov a jednu práčku menšiu na 90 kilogramov bielizne.
„Vzhľadom na množstvo pacientov a veľkosť nemocnice denne vyperieme približne 1 000 kilogramov bielizne a mesačne spotrebujeme viac ako 400 kilogramov pracieho prostriedku,“ hovorí vedúca práčovne Erika Fiľakovská.
Vlastná bielezeň iba na určitých oddeleniach
V indikovaných prípadoch sa bielizeň pred praním dezinfikuje, a až následne sa perie s nastavením teploty prania na 90 stupňov Celzia.
„Pri praní používame dezinfekčné a pracie prostriedky, ktoré spĺňajú bezpečnostné a legislatívne požiadavky. Riadime sa pokynmi uvedenými v Kartách bezpečnostných údajov,“ uvádza nemocničná hygienička Ľubomíra Bodnárová.
[ad][/ad]Pacienti majú v niektorých prípadoch dokonca možnosť doniesť si vlastnú bielizeň, ale iba na určitých klinikách a oddeleniach, na ktorých to epidemiologická situácia umožňuje. Nemocničnú bielizeň používajú pacienti na pracoviskách Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny, jednotkách intenzívnej starostlivosti a vždy u pacientov s infekčným ochorením.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Pred Nežnou revolúciou sme na väčšinu tovarov a služieb robili dlhšie, dožívali sme sa menej rokov a výrazný rozdiel je aj v ponuke, z ktorej si môžeme vyberať. Napriek tomu prežíva mýtus, že dnes sa žije horšie než v roku 1989.
Polícia vyzýva motoristov, aby mysleli na prezutie zimných pneumatík včas, a takisto, aby mysleli na ďalšie povinnosti, ktoré by mali splniť pred jazdou počas zimného obdobia. Za nesplnenie týchto povinností hrozí vodičom mastná pokuta!
Vedci zistili, že ľudia v krajinách s rozšírenou viacjazyčnosťou majú menšiu pravdepodobnosť, že vykazujú známky zrýchleného starnutia. Monolingualisti naopak s väčšou pravdepodobnosťou vyzerajú biologicky staršie, ako je ich vek. Už znalosť jedného ďalšieho jazyka má badateľný ochranný účinok, píše ScienceAlert.
