historia

Košice boli kedysi jedným z najdôležitejších miest Uhorského kráľovstva, aj hlavným strediskom protihabsburských stavovských povstaní. Stali sa sídelným mestom sedmohradských kniežat, medzinárodnou kupeckou metropolou a druhým slobodným kráľovským mestom stredovekého Uhorska. Naše mesto sa vyvinulo z trhovej osady slovenského pôvodu v kotle rieky Hornád. Villa Cassa bola najdôležitejšou osadou v regióne, o ktorej prvá písomná

Dóm sv. Alžbety pomerne radikálne prestavali v rokoch 1877-1896. No niektoré jeho časti napriek tomu zostali pôvodné a dýchajú stredovekom. Jedným z najúchvatnejších diel je reliéf Posledný súd nad severným portálom. Práve popod neho zvykli vchádzať do kostola i pútnici, čo mali za sebou niekoľko týždňov putovania a stovky kilometrov v nohách. Bol to prvý

Dnes si pripomíname udalosť, ktorá sa ohnivými písmenami vpísala do dejín Košíc. Taký obrovský požiar tu dovtedy ani potom nebol. Stalo sa to počas veľkonočného obdobia, presne 13. apríla 1556. V dome mestského notára vypukol požiar, ktorý sa v priebehu veľmi krátkeho času rozšíril tak, že zachvátil takmer celé mesto. Hovorí sa, že trval iba

Ešte sa 2. svetová vojna neskončila a vyvolení politici znova kuli pikle. Európa sa zas rozvadila, pričom Československo neuhralo svoju nestrannosť. V rámci kutia piklov sa rozhodlo, že najviac sa bude kuť v Československu, ktoré sa malo stať „kováčskou vyhňou“ východného bloku.  Vietor, bez ktorého by sa ani železiarne nepostavili, fúkal od východu. Odtiaľ ho

Ako malý chlapec som zdolával Súhvezdie Veľkého voza vo vtedajšom Parku generála Petrova (v dnešnom Mestskom parku). Považoval som ho za nesériový typ preliezky… (To však nie je dôvod, prečo ho tam už nenájdete.) Sôch, ku ktorým mám citový vzťah a ktorými sa rád chválim počas potuliek mestom, je v Košiciach neúrekom. Rande pri maratóncovi,

Kedysi sa hasilo masovo, teraz profesionálne. Keď už horelo, zapájal sa do toho každý bez ohľadu na čokoľvek. Vo veľkom požiari na Veľkú noc 13. apríla večer 1556 v priebehu dvoch hodín vyhoreli takmer celé Košice. Konkrétne: Dóm s vežou, Kaplnka sv. Michala, radnica, dominikánsky kláštor s kostolom, františkánsky kláštor s kostolom, mestské brány, hradobné veže, bombardovacie mechanizmy s kolesami, všetky zvony a celé ulice

V Košiciach, ba dokonca na Hlavnej ulici, máme kadečo. Dokonca aj lesných mužov. Nemyslím lesníkov, ak sa prejdú po Hlavnej v uniforme, ale takých, čo sú starí aj niekoľko storočí. Prezrádzajú sa tým, že im z tváre raší vegetácia. Neustále. Ešte aj teraz, počas zimy. Ako keby komiksy mali svoj predvoj v prírodnejšom vydaní o

Sprievodcu po meste ako ja najviac posúvajú dopredu samotní turisti. Musí byť pripravený na ich všetečné reakcie a otázky k veci i od veci. Otázky sú často na hlbšie zamyslenie alebo vyžadujú nazretie do kníh či googlenie… Spomedzi toľkých otázok za 20 rokov sprevádzania tu je, ľaľa, najčastejšia: „Pán sprievodca, a to je pravda, že

Na budúci týždeň si pripomenieme tzv. Víťazný február, v skutočnosti prevrat z roku 1948, keď sa v Československu dostali k moci komunisti na čele s vodcom Klementom Gottwaldom. Aby sa raz mohol stať naším prvým „robotníckym prezidentom“, vyučil sa Klement Gottwald (1896 – 1953) vo Viedni za stolára. No remeslu sa nikdy vážne nevenoval. Radšej funkcionárčil v robotníckych telovýchovných jednotách a bol redaktorom komunistickej tlače. Čestný občan Gottwald sa v Košiciach objavil najmenej trikrát.

V Generálnom krajinskom archíve v Karlsruhe je zbierka máp venovaná vojenským dejinám Európy 16. až 19. storočia. V šiestich prípadoch si prídu na svoje aj Košičania. Bronzová krstiteľnica v Dóme sv. Alžbety, ktorá je staršia ako samotná katedrála. V nemeckom archíve nájdete aj mapu mesta CASOVIA. Datovaná je rokom 1577, no plán mesta takému roku

Park na Moyzesovej je vhodný na behanie. Ľahko si zrátate, koľko ste zabehli. Meria totiž takmer presne kilometer. Takto vymerali dnešnú Moyzesku podľa vzoru budapeštianskych bulvárov. Pravda, v prvopočiatku sa volala Promenádou a od roku 1892 dostala pomenovanie Rákócziho okružná. Najprv tam vysadili topole, neskôr spravili inú úpravu a tá dnešná je zrejme z roku

Ruskí vojaci v minulom storočí prišli do Košíc ako osloboditelia aj okupanti. No pred 210 rokmi boli v inej pozícii. M. I. Kutuzov na dobovej maľbe. Málokto vie, že sa v Košiciach objavili už v roku 1800 po prehratej bitke pri Zurichu. Keďže šlo o spojencov, mestská rada im poskytla ubytovanie a stravovanie v Huštákoch.

Keď sa vyberieme na cintorín, židovské hroby rozoznáme veľmi ľahko. Ani stopy na nich po kvietkoch. Len kamienky na nich pribúdajú po tom, ako si niekto na nebožtíka spomenie. Veru, kvetinári sa z toho netešia. Súčasný židovský cintorín, na ktorom pochovávajú dodnes, sa v Košiciach nachádza v najľavejšej časti Verejného cintorína. Zvyšky jeho predchodcu nájdeme

Neďaleko Košíc sa začiatkom roka 1960 začala výstavba hutníckej fabriky, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou metropoly východného Slovenska. Jeden z najväčších hutníckych kombinátov v strednej Európe zamestnával v nasledujúcich desaťročiach tisícky ľudí. Socialistická republika potrebovala vyrábať pre svoje strojárske podniky dostatok železa i ocele. Množstvo produkcie však smerovalo aj do zahraničia. Strategická poloha Keď sa vtedajšie vedenie komunistickej strany

Trhy patria k predvianočnej atmosfére v Košiciach. Všakovaké dobroty, varené víno či remeselnícke výrobky prilákajú na Hlavnú ulicu tisíce ľudí. Pred rokmi to tak nebolo a prichádzajúce sviatky pripomínali len výklady obchodov. Potom prišla zmena, o ktorú sa zasadil exprimátor Rudolf Schuster. ,,Odkukal som to zo Západu. Farebné vianočné osvetlenie som doniesol aj z Kanady

Žiariaci vianočný strom pri súsoší Immaculata, vysvietená vianočná výzdoba, vôňa opekaných pochúťok, davy ľudí na Hlavnej ulici. Také sú dnes košické Vianoce. Vždy to tak nebolo. V minulosti boli vianočné Košice oveľa tichšie a tmavšie. O tom, ako to kedysi vyzeralo v centre mesta, sme sa porozprávali s človekom, ktorý to všetko zažíval na vlastnej

Nie každá historická budova má toľké šťastie ako šačiansky kaštieľ. Ten padol do oka kupcovi, ktorý ho obnovuje do krásy. Stavebný inžinier a milovník histórie a umenia v jednej osobe zachádza do čo najmenších detailov. Historický nábytok, oheň v krbe, štýlové svietidlá, elegantná kúpeľňa. Najkrajšie na tom je, že majiteľ tam aj býva. Podobne ako

Najreprezentatívnejšia budova v Buzinke (súčasť mestskej časti Košice-Šaca) je krásna nielen klasicky, ale až klasicisticky. Kedysi pýcha obce dnes chátra. Rodinné sídlo postavili koncom 18. storočia a onedlho, v prvej polovici 19. storočia, ho ešte vylepšili. Pribudovali predsieň z juhu i severu. Pred tou severnou štyri stĺpy držia trojuholník zvaný tympanon, v strede ktorého bol

Hoci sa jeho osud dá porovnať s dobrodružným životom Jacka Londona, jeho náhrobný kameň by ste dnes v Košiciach hľadali márne. Starý evanjelický cintorín, na ktorom veterána americkej občianskej vojny Andreja Gallika (Gállfyho) pred 130 rokmi pochovali, totiž bývalý režim zrovnal so zemou. Vďaka košickým historikom, pamiatkarom, knihovníkom, nadšencom zo spolku S.A.M.O.V. i americkej ambasáde

Keď sa vydá na nostalgickú jazdu hociktorý starý vláčik, je vždy plný. Podobne by hádam neprerobili ani multiplexy, keby prerobili jednu zo svojich kinosál na nostalgickú. V nostalgických kinosálach by nielenže premietali staré dobré filmy, ale radové sedadlá by mohli jemne vŕzgať a mne osobne by neprekážalo ani jemné rapčanie imitujúce zvuk premietačky. Nepredával by